Kto som?
Vrátil som sa, aby moje deti mali také detstvo, aké som mal ja….
Mnohí ma nepoznáte a mnohí zrejme ani len netušíte, odkiaľ som sa na Mýtnej vzal. Vysvetlím: Volám sa Peter Kráľ, ale po mame som Aláč. Presnejšie – Horárove. Moji predkovia tu žili po generácie a v žilách mi teda koluje mýtovská krv. Mama sa vydala za môjho otca – dôstojníka Československej armády. Tak sa stalo, že môj brat sa narodil v Rokycanoch v západných Čechách a ja v Brne na Morave. V polovici osemdesiatych rokov sme sa vrátili na Slovensko – do Brezna, potom do Lučenca a napokon na Mýtnu. Keď ste dieťa a často sa sťahujete, celkom Vás to ovplyvní. Hľadáte si akýsi pevný bod. Pre mňa bola takým bodom Mýtna, presnejšie dom číslo 114, kde bývala moja starká. Trávili sme tu každý možný víkend, každé prázdniny. Stavali sme si hrádze, kúpali sa v potoku. Poznal som v ňom snáď každý kameň, či vŕbu – od Píly po Lovinobaňu. Keď sme sa sem v roku 1992 definitívne presťahovali, nebolo to na nové miesto, bolo to domov. “Stihol som” tu štvrtú triedu. Na druhý stupeň som chodil v Podkriváni, následne na štátne gymnázium v Lučenci a v roku 2000 som opäť čiastočne zmizol z radaru, keď som odišiel študovať politické vedy do Banskej Bystrice. Počas štúdií som si na dve letá vyskúšal ako sa zarába na chlieb v USA. Pracoval som v hoteli Hilton ako údržbár, na baseballovom štadióne v gastro stánku, renovoval som domy pre miestnu realitnú kanceláriu. Po skončení vysokej školy som s mojou priateľkou (dnes manželkou) odišiel na tri roky do Anglicka, kde som brázdil londýnske ulice ako vodič dodávky. Všetko v mene zlepšovania angličtiny. Vrátili sme sa koncom roka 2008, aby som v marci 2009 začal kariéru v telekomunikáciách. Začínal som ako projektový manažér a postupne sa prepracoval od malých zákazníkov až k obrovským korporáciám typu Dow Chemical, či Astellas Pharma. V roku 2016 som prestúpil na pozíciu IT service manager, kde pôsobím dodnes. Aktuálne sa starám o kritickú sieťovú infraštruktúru dvoch veľkých nemeckých bánk – Deutsche bank a Landesbank Hessen-Thüringen. Som ženatý a mám dve deti. Práve oni sú hlavným dôvodom, prečo sme sa na Mýtnu vrátili hneď ako to bolo možné. Chcel som, aby mali podobné detstvo aké som mal ja.
Čo ponúkam?
Manažérske skúsenosti, zručnosť, pracovitosť…
Vyštudoval som politické vedy, vďaka čomu rozumiem ako funguje samospráva i toky peňazí.
Mám dlhoročnú prax v súkromnej sfére v medzinárodnom prostredí. Viem čo je to dodržiavať termíny a mať na starosti miliónové rozpočty navyše pod “nemeckým” drobnohľadom.
Nie som však bežná “kancelárska krysa.” Rovnako ako zvládam riadiť náročné projekty, dokážem pozvárať schody, urobiť omietky, natiahnuť elektrinu, či rozvody vody. Ak ma zvolíte, je vysoko pravdepodobné, že ma budete častejšie vidieť v montérkach ako v saku.
Moja vízia pre Mýtnu
Chcem z Mýtnej urobiť modernú, perfektne fungujúcu a najmä atraktívnu obec. Prečo atraktívnu? Podobne ako takmer všade na Slovensku, aj Mýtna má demografický problém. Realita je taká, že ak neprilákame nové mladé rodiny, o 20-30 rokov počet obyvateľov pravdepodobe klesne pod 1000 a bude klesať. Pozitívna správa je, že vďaka našej polohe, predovšetkým vzhľadom na novú rýchlostnú cestu, máme veľký potenciál tento trend zvrátiť. Nechcem však, aby to bolo na úkor vidieckeho charakteru. Dedina musí zostať dedinou. Preto nebudem podporovať výstavbu ďalších bytoviek, ale podporím individuálnu bytovú výstavbu.
Poloha sama o sebe na prilákanie mladých rodín stačiť nebude. Som presvedčený, že pre atraktivitu Mýtnej a jej ďalší rozvoj je kľúčové dobudovanie základnej infraštruktúry. Mám na mysli predovšetkým kanalizáciu. Jej vybudovanie bude moja absolútna priorita.
Ešte by som sa rád vrátil k “perfektne fungujúcej” obci. Odhiadnuc od štandartnej administratívy, obecný úrad a starosta musia plniť dve funkcie. Rozvíjať obec a udržiavať ju. Môj cieľ je, aby obec participovala na každej jedne výzve, ktorá je aspoň trochu zmysluplná. Musíme veľmi aktívne pracovať na projektoch tak, aby sme v momente, keď bude výzva zverejnená, vedeli predložiť potrebné podklady.
Údržba sa musí robiť celoročne. Je to jednoduchá rovnica. Buď investujeme málo teraz alebo veľa potom. Príkladom je naša telocvičňa. Ak neurobíme aspoň základné sanačné opatrenia o pár rokov už nebude čo opravovať. Respektíve nebude z čoho. Veľa vecí vieme opraviť vo vlastnej réžii doslova za pár drobných. Ak ma zvolíte,v priebehu prvého mesiaca urobíme audit majetku obce, ktorého výsledkom bude zoznam vecí, ktoré bude treba opraviť. Taká štartovacia línia. Následne nastavíme priority a začneme – bude sa veľa zvárať, rezať, maľovať, murovať atď….
Ako človek z IT prostredia si neodpustím jednu poznámku. Píše sa rok 2026. K dispozícii máme moderné technológie a nástroje. Využívame ich však pramálo, respektíve vôbec. Chcem previesť obecnú stránku do prítomnosti a zriadiť obecnú aplikáciu. Viem si predstaviť, že tá nebude slúžiť len ako informačný kanál, ale otvoríte si ňou trebárs kompostovisko alebo telocvičňu
Keď som spomínal atraktivitu. Nechcem aby Mýtna bola atraktívna len pre potencionálnych obyvateľov, ale rovnako tak aj pre turistov a investorov. Chcem rokovať so starostami susedných obcí o rozvoji cestovného ruchu. Celý náš región má úžasný potenciál napríklad čo sa týka cyklistiky. Mýtna by mohla byť východiskovým bodom, kde ľudia odstavia svoje auto a vyrazia do okolia. Pozemky medzi diaľnicou a železnicou by boli ideálnym miestom, kde by mohlo vzniknúť veľké záchytné parkovisko s cyklozázemím. Zároveň by toto miesto bolo perfektné na vybudovanie čerpacej stanice, či logistického centra. Samozrejme nič z uvedeného nebude možné bez spolupráce s vlastníkom pozemkov – NDS. Budem iniciovať pracovné stetnutie s jej zástupcami, aby sme sa dozvedeli, aké sú ich plány s dotknutým územím a skúsili presadiť naše zámery.